Prečo vznikla Phelela?

O blogovaní viem snáď od základnej školy. Môj prvý blog bol o obrázkoch, recenziách filmov a kníh. Venovala som sa mu predovšetkým počas nedeľných poobedí, keď som mala úspešne za sebou všetky domáce úlohy. Prvý skutočný blog som začala písať až počas vysokej školy. Študovala som molekulárnu biológiu v Prahe a mala som pocit, že v mojej hlave je až príliš veľa nápadov a myšlienok. Napriek tomu som na blogu nechcela prezentovať všetko, čo mi behalo v hlave a možno práve preto som pri blogovaní dlho nevydržala. Stále som sa k nemu vracala a odťahovala. Ale o pár dní oslavujem svoje 28. narodeniny. Rozhodla som sa, že je pravý čas robiť to, čo som vždy chcela. Písať.

Prečo som sa rozhodla pre blogovanie?

Mojou pracovnou náplňou je trochu iné písanie. Pracujem ako vývojár v Jave a svoju prácu mám veľmi rada. Je mimoriadne tvorivá, mám možnosť učiť sa nové veci a zároveň mám dostatok času na nájdenie pravého balancu medzi prácovným a súkromným životom. Nechcela som byť vždy vývojárom. V skutočnosti som si túto cestu pre seba nepredstavovala v žiadnom zo svojich plánov do budúcnosti.

Po vyštudovaní modelkularnej biológie som bola presvedčená, že veda je pre mňa správnou kariérnou voľbou. Na magisterskom stupni som začala študovať Antropológiu a genetiku. Súčasťou štúdia bola aj prax v laboratóriu nemocnice. Tú prácu som neznášala. Množstvo prace, minimum voľného času a neustále sa opakujúce úkony. Za túto prácu som nedostávala žiadny plat, takže som sa počas štúdia a praxe venovala aj písaniu reklamných textov, aby som si vysokú školu mohla dovoliť. Vydržala som rok a štúdium som ukončila. Vedela som, že touto cestou sa uberať nechcem.

Počas štúdia sa u mňa začali objavovať zdravotne problémy. Začala som mať problémy so záchvatovým prejednaním, stratila som menštruáciu a prepadla som depresii a úzkostným stavom. Myslím, že som sa vo svojom živote nikdy necítila horšie.

Moje začiatky v programovaní

Vysokú školu a prax v laboratóriách som ukončila, ale magisterský titul som chcela získať aj tak. Odmietla som sa vzdať a priznať si, že na to nemám. Prihlásila som sa na štúdium Teoretickej a evolučnej biológie len preto, lebo ma popis tohto odboru zaujal. Pri výbere diplomovej práce ma zaujala téma Mimézy, ale problém bol spracovanie dát.

Uvažovala som nad témou dlho a prišla som na to, že by bolo fajn naučiť sa programovať. Spracovanie dát by bolo oveľa jednoduchšie. Začala som vyvíjať program pre spracovanie dát a diplomovú prácu som úspešne ukončila.

Dnes už svoj magisterský titul mám a okrem toho mám aj post programátorky v jednej pražskej firme.

Svoj blog píšem ako formu terapie

Za posledný rok som si začala dávať život dohromady. Mám prácu, manžela a domov. Som šťastná a pomaly sa zbavujem depresie a úzkosti. Založila som svoj blog, ako formu terapie. Chcem poraziť obezitu, ktorú som získala ešte na vysokej škole, vrátiť sa späť medzi ľudí a získať stratené sebavedomie.

Nech prechádzate vo svojom živote čímkoľvek, nie ste v tom osamote. Ja som si dlho myslela, že zanechanie praxe v laboratóriu a štúdia Antropológie je mojím najväčším zlyhaním. Ale v skutočnosti to bol krok, ktorý ma priviedol k tomu, čo chcem v živote robiť.

Trápila som sa veľmi dlho a zanechalo to na mne stopy. Ale tiež viem, že v živote zvládnem čokoľvek. Budem rada, ak Vás môj blog inšpiruje. Svoje nápady a poznatky mi môžete zanechať v sekcii komentárov alebo mi napísať na niektorý z kontaktov. Na odpoveď si vždy čas nájdem.