S programovaním som začala na vysokej škole. Nepodarilo sa mi dokončiť štúdium antropológie. Veľmi som chcela získať magisterský titul a začala som sa ohliadať po možnostiach. Zaujala ma ponuka programu Teoretická a evolučná biológia. Nič som nechcela nechať na náhodu a kontaktovala som jedného z docentov ohľadom témy diplomovej práce. Boli to mimikry a vytváranie nebezpečných vzorov hmyzom. Téma znela úžasne a ja som vedela, že s mimikry chcem pokračovať. Problém však bol, že téma vyžadovala spracovanie obrovského množstva dát. Riešenie? Napíšem na to program.
O programovaní som nevedela vôbec nič
A nemyslím to ironicky. Nevedela som naozaj vôbec nič (nepočítam fakt, že programoval môj manžel). Vzhľadom na to, že Filip už skúsenosti so spracovaním dát mal, poprosila som ho o pomoc. Niekoľko večerov sme strávili tým, že sme hľadali možnosti, ako dáta spracovať (model, návrh, stránka, z ktorej by sa dali dáta získať, celková metodika práce).
Písanie diplomovej práce bolo niečo, ako moja osobná cesta očistcom. Mnohokrát som mala nutkanie vyhodiť notebook von oknom a celé to vzdať. Zvíťazila moja zaťatosť a prácu aj štúdium som úspešne dokončila získaním svojho magisterského titulu.
Chrobák v hlave aj v počítači
Pri vytváraní vlastného programu na spracovanie dát som zistila, že ma programovanie vlastne celkom baví. Začala som s knihou o jazyku Java pre úplých začiatočníkov a pomaly som sa prebojovala cez 17 kaptol syntaxe. Potom som objavila pár neplatených kurzov Czechitas. Žiadny poriadny kurz som si dovoliť nemohla, pretože moje financie klesali do červených čísel (koniec štúdia bol naozaj náročný).
Začala som tvoriť svoje prvé vlastné aplikácie a rozhliadať sa po práci. Naštudovala som si pár technológií, ktoré boli na pohovoroch vyžadované a skúsila to. Na moje obrovské prekvapenie sa mi podarilo nájsť prácu po mesiaci hľadania.
Dnes sa už môžem považovať za Java developera (vývojára, programátora). Napriek tomu si po 1,5 roku práce v IT uvedomujem, že som na začiatku svojej kariéry urobila pár chýb, o ktoré sa chcem podeliť.
1. Netvorila som svoj vlastný projekt
Našla som si prácu pomerne rýchlo a začala som pracovať na projekte, ktorý tvorilo množstvo programátorov predo mnou. Fakt, že čas po práci patril len mne, bol neskutočne omamný pocit. S obľubou som ho vypĺňala pobiehaním po sociálnych sieťach.
Nech je práca akákoľvek dobrá, jedného dňa budete nad zmenou uvažovať. Zmena je život (aspoň tak sa to hovorí). Ako programátorka by som mala ovládať množstvo technológií, ale v skutočnosti neovládam, pretože sa k nim v práci jednoducho nedostanem. Ak by som tvorila svoj vlastný programátorský projekt, mala by som ich už v malíčku.
S tvorbou vlastního projektu začínám až teraz a musím sa priznať, że je to poriadny boj. Navrhla som projekt vlastnej sociálnej siete a pomaly sa učím, ako svoje nápady pretvoriť do reálneho kódu. Je to niečo úplne iné, ako riešiť už vyvinutý systém, v ktorom sa opravujú chyby alebo vyvíjajú nové funkcie.
2. Zanedbala som svoje vzdenie
Na programovanie vysokú školu nepotrebujete. Určite nie je potrebné mať vyštudovanú informatiku alebo softvérové inžinierstvo. Ja som sa k programovaniu na vysokej škole dostala, ale rozhodne to nebolo rozsiahle štúdium. Počas vysokej školy som si rozhodne nemohla dovoliť drahé kurzy a rekvalifikácie.
Kurzy som však podcenila hneď, ako som nastúpila do práce. Na internete existuje obrovské množstvo kurzov, ktoré vám poskytnú vhľad do sveta IT a dokonca je možné ich porovnať aj s prednáškami na vysokej škole.
Jedným z mojich novoročných predsavzatí je získať každý mesiac jeden certifikát. Začala som s algoritmizáciou a pokračujem s Gitom. Mojím cieľom je stať sa profesionálnym backend vývojárom, ktorý sa nestratí. Na začiatku ma kurz algoritmizácie naozaj nebavil. Získanie prvého certifikátu mi dalo obrovskú motiváciu a som odhodlaná získať ďalšie certifikáty.
3. Nebudovala som svoju sieť na LinkedIn
Sociálna sieť LinkedIn je zameraná na tvorenie profesionálnej siete. Združuje odborníkov rôznych oblastí a umožňuje jednoduchšie držať krok s novými trendami na trhu práce. Výhodou je, že tu objavíte aj nové ponuky práce a môžu vás osloviť recruiteri z rôznych technologických firiem.
Niekedy sa LinkedIn môže zvrhnúť – to sa stalo v mojom prípade. Na žiadosti o spojenie som odpovedala predovšetkým recruiterom a nespájala sa s programátormi a špecialistami v mojom odbore. V každom prípade pri spojení s recruiterom šlo o zbytočný výstrel na slepo. Lepšou možnosťou by bolo budovanie profesionálnej siete.
Rozhodne odporúčam nenechať sa strhnúť množstvom ponúk na rozhovory. V drvivej väčšine prípadov IT recruiteri, s ktorými som sa stretla, netušia koho hľadajú a vy tak strávite množstvo času na pohovoroch na miesta, o ktoré nemáte záujem.
Moje tipy pri komunikácii nielen s IT recruitermi:
- Ujasnite si, akú prácu (špecializáciu) v skutočnosti hľadáte
- Majte preferovamý model práce (on-site = práca v kancelárii, remote = práca na diaľku, hybrid = práca s jasne daným množstvom HO) poznámka pod čiarou – nie, čiastočný remote neexistuje, je to hybrid
- Preberte hneď v správach finančnú hladinu, od ktorej sa odvíja odmena za vykonanú prácu a rozhodne sa nenechajte odbyť s vyhlásením, že odmena sa odvíja od vášho levelu skúseností – samozrejme, ale niekde hladina pre entry level začína
4. Neurčila som si svoju špecializáciu
Pri hľadaní prvej práce v IT je výhodou naučiť sa to, čo vyžaduje väčšina pracovného trhu. V podstatnej miere to uľahčuje hľadanie prvej práce. Po prekonaní náročných začiatkov však prídete na fakt, že naučiť sa programovací jazyk je tá jednoduchšia časť práce programátora. Oveľa dôležitejšie sú technológie, ktoré budete k programovaniu potrebovať.
Ja som si vybrala jazyk Java a na jeho úrovni som ostala. Znamená to, že zvládam syntax, rozumiem a píšem kód v tomto jazyku, ale problémy mi napríklad robí kontajnerizácia aplikácií. To som sa rozhodla teraz zmeniť.
Ak vám záleží na posúvaní sa v kariére v IT dopredu, začnite sa vzdelávať už v prvých mesiacoch na svojej novej pozícií. Ale nielen v technológiách, ktoré vyžaduje váš nový zamestnávateľ. Nájdite si svoju špecializáciu a tej sa držte.
Pomôcť vám môže napríklad stránka Roadmap, ktorá obsahuje prehľadné mapy vyžadovaných technológií pre rôzne IT pozície.
Záver
Článok dopisujem v stredu skoro ráno pri počúvaní playlistu Peyton Parrish – úplne iný typ hudby, aký bežne počúvam, ale už teraz na mňa pôsobí upokojujúco a viem, že sa zaradí medzi moje obľúbené. V prípade akéhokoľvek smeravania sa skôr alebo neskôr potvrdí, že mať jasne stanovený plán je dôležité. Dajte mi prosím do komentárov vedieť, či vás články o IT a kariére bavia a o čom by ste si chceli v budúcnosti prečítať.
Smile Thess says
Určitě baví, je to super vhled do něčeho jiného 🙂
admin says
Ďakujem za spätnú väzbu. 🙂