17. Týždeň: Záchvatové prejedanie, ktoré mi zamiešalo plány

Pri slovnom spojení porucha príjmu potravy väčšinu ľudí napadne anorexia a bulímia. Ale vedeli ste, že až 8 z 10 ľudí nemá vyriešené vzťahy s jedlom? Hrdo sa hlásim medzi nich a menej hrdo priznávam, že celé roky trpím záchvatmi prejedania. Jedlo je kamarát, utešiteľ a spoločník vo veľmi zlých situáciách. Jedlom som sa začala utešovať už počas vysokej školy, kedy mi všetko padalo na hlavu. A dnes, o 8 rokov neskôr, sa liečim s poruchou príjmu potravy, z ktorej vyplýva väčšina mojich psychických a fyzických problémov. Dnes som sa rozhodla, že sa v tejto jemne bolestivej téme povŕtam, pretože nastal pre mňa ten najlepší čas.

Ako sa u mňa začalo vyvíjať záchvatové prejedanie

Som človek, ktorý veľmi zle znáša nával pocitov. Chcem, aby bol každý spokojný a pokojný a ak sa mi to nedarí, som nešťastná. Vždy sa snažím byť najlepšia a neprekonateľná. Dávam si obrovské ciele a pracujem trochu priveľa. Som obrovský perfekcionista. Jedlo bolo pre mňa vždy možnosťou, ako uniknúť od problémov.

Samozrejme, že som začala priberať, ale vždy tu bola záchrana v podobe diét. Vyskúšala som ich všetky – keto, low carb, prerušovaný pôst, vegetariánstvo, 80:20, počítanie kalórií a ešte množstvo ďalších, na ktorých názov si momentálne neviem spomenúť. Za 8 rokov sa ich vystriedalo naozaj pekné množstvo. Všetky mali jediný dôsledok – pribrala som a stratila som kontakt so svojím telom, prestala som rozoznávať hlad.

Žiadna diéta sa nedá držať dlhodobo a ja som bola poriadne nešťastná z toho, že trpím obrovskými návalmi hladu. Ak som diétu nebola schopná držať, vyskytlo sa niečo v práci alebo som mala nejaký problém v osobnom živote, okamžite som siahla po jedle. V najhorších časoch som sa prejedla aj preto, lebo som nedodržala stanovené kalórie na deň. Bola som schopná prejesť sa, pretože som zjedla o jednu paradajku viac alebo som vypila pohár kombuchy.

Príznaky záchvatového prejedania:

• obrovské množstvo jedla skonzumovaného v krátkom čase (v priebehu približne 2 hodín)
• hltanie jedla, nevychutnávanie si ho, hltanie
• záchvat sa viaže s negatívnymi emóciami (prejedanie sa, lebo som nahnevaná, unavená, smutná,…)
• nepočúvanie hladu a pokračovanie v jedení aj pri pocite plnosti (musím to dojesť a zajtra už držím diétu)
• pociťovanie úzkosti pri vzdaní sa jedla (kedy sa budem môcť zas najesť, keď zajtra držím diétu?)
• tajné jedenie zakázaných potravín (nechcem, aby môj manžel vedel, koľko zmrzliny som zjedla)
• objavenie výčitiek a zhnusenia zo seba po odznení záchvatu prejedania

Záchvatové prejedanie patrí medzi jednu z posledných popísaných typov porúch príjmu potravy. Veľmi dlho som si myslela, že môj stav je spôsobený nedostatkom pevnej vôle držať diétu, ale dnes už viem, že to tak nie je.

Až 50% pacientov trpí obezitou

Medzi 50% pacientov sa radím tiež. Obezita ma trápi približne 3 roky a momentálne mám najvyššiu hmotnosť za celý svoj život. Tieto dve vety ma stáli celkom dosť úsilia, ale som rada, že je to vonku. Posledné dva mesiace si uvedomujem snáď najvýraznejšie, že trpím záchvatovým prejedaním. Na jedlo sa pozerám ako na dobré a zlé, vyčítam si, ak zjem niečo zakázané a trápim sa pre celý zástup stravovacích chýb, ktoré v mojej hlave existujú.

Najhoršou vecou na záchvatovom prejedaní sú výčitky. Vyčítať si každé zjedené sústo a zároveň sa trápiť tým, že mám chuť na zakázané ovocie. Za celé roky sa mi podarilo perfektne stratiť prehľad o tom, kedy som hladná a kedy som len rozrušená.

Čo sa dá so záchvatovým prejedaním spraviť?

Rovnako ako každá iná porucha príjmu potravy, aj záchvatové prejedanie sa nachádza v hlave. Je to stav mysle. Nemôžem ponúknuť žiadne správne rady, ako sa z toho vyhrabať a opäť začať plnohodnotne žiť. Ja som sa prihlásila na psychoterapiu, pretože viem, že vnútro mojej hlavy je celkom nehostinné miesto a nechcem sama prechádzať problémom, ktorým sa trápim už 8 rokov.

Začala som sa učiť intuitívne jesť, pretože viem, že jedlom lepím množstvo problémov a dier vo svojej hlave. Kúpila som si Intuitívne stravovanie od Svetlany Bronnikovovej a knižku hodnotím veľmi pozitívne. Je plná skvelých rád a druhá časť predstavuje pracovný list, ktorý ma pomocou rôznych cvičení previedol správnym určením mojej poruchy príjmu potravy a zároveň mi ukázal, čo všetko sa dá robiť. Jedávam teraz intuitívnejšie a opäť sa učím počúvať svoj vlastný hlad.

Prečo hľadám slobodu v jedení?

A prečo nie? Podľa môjho názoru by sa život nemal točiť okolo diét a problémov. Mala by som si ho užiť a nie bojovať s démonmi vo svojej hlave. Obezita ma trápi a trápi ma aj milión ďalších vecí. Ale viem, že postupne to zvládnem, pretože som sa rozhodla, že to zvládnuť chcem.

Ako je to u vás? Prešli ste si problémami s príjmom potravy alebo máte so stravou všetko vyriešené? Nezabudnite sa v komentároch podeliť o svoje nápady a budem rada, ak mi necháte aj tip na dobré jedlo, ktoré ste v posledných mesiacoch ochutnali a úplne vás očarilo.

Teším sa na vás pri ďalších článkoch!

S láskou

Katka